Raz som už v jednom mojom príspevku písal o tom, že hudba na mňa dokáže vplývať dosť významným spôsobom. Nie je tomu inak ani v tomto okamihu. Jednoducho si sedím, píšem a čakám, čo sa ocitne v ďalšej vete. Nemám žiadnu ideu, žiaden konkrétny námet. V mojej hlave sa premáva množstvo myšlienok, pocitov, ktoré všetky vytvárajú akúsi melancholickú náladu. Teda, aspoň v tejto chvíli. A skutočne, ako som už spomínal, nechcem sa zviditeľňovať, no možno je vo mne ukrytá akási forma exhibicionizmu, provokačnosti, ktorá jednoducho chce len vyskúšať, ako podobné úvahy, ako táto, dokážu vplývať na iných ľudí, a či v nej niečo nájdu.
Ja v nej momentálne nenachádzam vôbec nič. Spleť slov, dokonca podčiarknutých. Skúste si tipnúť, ktoré slová doteraz wordovská kontrola gramatiky podčiarkla? Zatiaľ ich je šesť.. Určite ešte nejaké pribudnú..
Ale len, ak budem ďalej písať.... Chcel by som, dúfam, že aj pomocou hudby sa mi to bude dariť aj naďalej. A aj keď som len nejaký prispievateľ, nadšenec, som rád, že som aspoň taký.