Doprava naša každodenná

Stojíte v autobuse a preklínate svoju vlastnú lenivosť, kvôli ktorej ste nevystúpili z toho autobusu a neprestúpili na električku. Neskoro. Môžete sa spoľahnúť na to, že meškať budete minimálne pätnásť minút. A pritom ste šli s rezervou. Poviem vám, ako to vidím ja. Keďže cestujem MHD, na ktorú často hreším, že mešká, musím sa aspoň v mojom vnútri ospravedlniť všetkým vodičom, ktorých som už takýmto spôsobom urazil. To nie je totiž ich vina, že ráno v špičke meškajú niekedy až príliš dlho. Je to vinou egoistických, pohodlných a neohľaduplných bratislavských vodičov. Prečo som ich tak označil? Ešte nikdy v živote (kým som nezačal študovať v Bratislave) som za minútu nenarátal také množstvo áut s počtom pasažierov 1. A tým jediným pasažierom je pritom samotný vodič. Keď sa zamyslím nad tým, aké ústupky magistrát týmto egoistom robí, je mi z toho dosť nanič. Stavajú sa nové cesty, rozširujú už existujúce. U týchto ľudí si asi najintenzívnejšie všímam jednu vec. Že nedokážu byť sebakritickými, že nedokážu zapnúť mozog a zamyslieť sa nad tým, prečo každé ráno a každé popoludnie Bratislavu sužujú otrasné zápchy.

Pokúste sa prepočítať, koľko miesta by sa ušetrilo, keby v aute sedeli štyria ľudia. Pomôžem vám. Pri počte 40 áut, ktoré vezú len vodiča, by sa ich počet zredukoval na 10. Ak prihliadneme aj na priemernú dĺžku auta, ktorá sa môže pohybovať okolo štyroch metrov, je to úspora 120 metrov. A to hovorím len o štyridsiatich autách. Zájdem však ešte ďalej. Zoberme si, že v Bratislave je asi tak 250 000 áut, ak nie viac. Pri rovnakom spôsobe výpočtu by úspora v tomto prípade predstavovala 750 kilometrov!!! Neboli by žiadne zápchy, ľudia by neboli nervózni. Teda, aspoň nie z tohto dôvodu. Lenže toto nie je reálne. Žiaden politik totiž nezíska hlas od voliča-šoféra, ak prisľúbi, že bude apelovať na ľudskú ohľaduplnosť, prípadne sa veľmi utopicky pokúsi zaviesť nejaké predpisy ohľadom počtu cestujúcich v aute. Teraz sa už samozrejme bavíme na veľmi abstraktnej rovine. Treba sľubovať diaľnice, nové cesty, prípadne z chodníkov urobiť parkoviská, aby vodiči mali kam zaparkovať svojho štvorkolesového miláčika.

Existuje ešte jedno riešenie, veľmi obľúbené u politikov. Metro. Jasné, metro by všetko vyriešilo. Myslia si to tí, ktorí týmto spôsobom chcú získať hlasy a dopriať si lepší plat, aby si sami mohli perspektívne v budúcnosti kúpiť nejakého toho tátoša za 5 – 6 miliónov. Ja to vidím tak, že pokiaľ magistrát naďalej bude ustupovať a pokračovať vo svojej stratégii, čelí Bratislava dopravnému kolapsu v priebehu niekoľkých rokov a to z viacerých dôvodov: ľudia v prvom rade nebudú ochotní vymeniť auto za MHD, pretože autom sa človek predsa všade dostane rýchlejšie. Možno, nie však v Bratislave. Automobiloví producenti vyrábajú stále nové a nové modely, ktoré sú krajšie, príťažlivejšie a o ktoré je záujem či už zo strany bežného obyvateľstva alebo zo strany našej elity. Nedokážem si predstaviť ani to, že by nejaký vysokopostavený politik zvolil na ceste do práce radšej MHD ako auto. Nemohol by si to dovoliť, pretože ľudia by ho asi zožrali zaživa. A tak to všetko naberá na rozmeroch, až to jeden deň praskne. Alebo, ako som nedávno počul z úst istého pána, bratislavské cesty sú ráno ako detská riť – nepriechodné. Čo sa však stane, ak sa dieťaťu uvoľní priechodnosť čriev?...